Európska únia (EÚ) sa vydáva na cestu, ktorá vyvoláva množstvo otázok o dôvere a rešpekte voči občianskym slobodám. Svet prešiel pandémiou COVID-19, ktorá podrobila spoločnosť i vlády mnohým výzvam, ale teraz keď pandémia skončila vidíme, že EÚ pokračuje v realizácii krokov, ktoré bohužiaľ pripomínajú obdobie najväčších obmedzení.
EÚ v súčinnosti so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) plánuje zaviesť elektronické očkovacie osvedčenie, ktoré má zahŕňať povinné očkovanie proti štyrom konkrétnym chorobám: COVID-19, chrípke, opičím kiahňam a HPV.
Otázkou však zostáva, prečo práve tieto štyri a nie osvedčené očkovania proti detskej obrne, mumpsu, tetanu alebo osýpkam?
Vyvstáva teda podozrenie, že tento selektívny prístup nie je riadený odbornými kritériami, ale politickými a ekonomickými záujmami.
Digitálny očkovací certifikát sa v skutočnosti javí ako evolúcia digitálneho COVID certifikátu, ktorý umožnil EÚ obmedziť osobnú slobodu občanov bez precedensu.
Poučenie z pandémie by malo byť jasné – sledovanie a obmedzovanie občanov nesmie byť nástrojom, ktorý má zostať v arzenáli štátnej moci. Opakované zavádzanie kontrol na úrovni, aká je bežná napríklad v Číne, kde sú občania pod systematickým digitálnym dohľadom, by malo byť pre demokratické krajiny neprípustné.
Spolu s očkovacím preukazom prichádza aj vízia digitálneho pasu a digitálneho eura, čo tvorí tzv. „trojicu občianskeho dohľadu“.
Závislosť občana na elektronických systémoch predstavuje riziko. Predstavme si situáciu, keď má EÚ možnosť kedykoľvek zablokovať občanovi pas alebo dokonca prístup k jeho vlastným peniazom. Hoci ide o hypotetický scenár, pravdepodobnosť jeho realizácie nemožno ignorovať. Takýto prístup odstraňuje základnú zásadu demokracie – právo občana na slobodný pohyb a kontrolu nad vlastným životom.
Politické a právne následky takýchto opatrení sú zatiaľ v nedohľadne, ale dôležité je, že spoločnosť musí pozorne sledovať, kam táto politika EÚ a WHO smeruje.
Obmedzovanie občianskych slobôd pre neočkovaných či „nepohodlných“ občanov je scenár, ktorý v EÚ nesmieme dopustiť.
V konečnom dôsledku musí prevážiť verejný záujem a rešpekt k ľudským právam nad ambíciami inštitúcií EÚ alebo organizácie ako je WHO, ktoré nedokážu zdôvodniť svoje kroky na základe jasných a odborných kritérií.
